Ledovňa

Do svahu kalvárie z východiskovej strany zahĺbené mestské ľadovne. Ich presné datovanie momentálne nemáme k dispozícii a je zrejmé, že i ich vlastníctvo a využívanie prešlo v priebehu ich existencie viacerými zmenami.

Ľadovne bývali stavby, najčastejšie budované do svahu na spôsob zaklenutých pivníc, uzavretých zväčša železnými dverami. Ľad do nich narúbali alebo narezali a vozili v zimných mesiacoch zo zamrznutých vodných plôch a zahĺbených priestoroch vydržal až do ďalšej zimy. Na podlahu sa dávala izolačná vrstva tvorená doskami, alebo slamou a pilinami, na ktoré sa umiestnili ľadové bloky. Z ľadovní sa ľad rozvážal do pivovarov, hostincov, konzumov, alebo sa predával i v menšom množstve súkromným záujemcom. Využívali ho krčmári na chladenie nápojov, piva a sódy ale tiež mäsiari, v niektorých oblastiach slúžil i na uskladnenie rýb. Vo vnútri ľadovne bývali do steny zapravené háky na upevnenie mäsa, v niektorých ľadovniach bolo umiestňovanie vyriešené stavbou výklenkov v blízkosti ľadu, do ktorých sa mäso uskladňovalo.

V Skalici v minulosti fungovala ľadovňa patriaca k pivovaru, ktorý vznikol v roku 1632.

Ľadovňa bola situovaná oproti františkánskemu kláštoru a na základe údajov v skalickom archíve zanikla v roku 1866. Podľa nájomnej zmluvy na pivovar sa v roku 1867 už pre pivovar využívala jedna z pivníc vo svahu Kalvárie.

O využívaní mestských ľadovní jestvujú ešte údaje prenášané ústnou tradíciou.

Podľa výpovede pamätníkov ( p. Mazúr ) sa ľad do mestskej ľadovne lámal pri vrádišskej kaplnke, kde bola v tom čase väčšia vodná plocha. Ľad dovážali na psích záprahoch. Ľadovňa mala vpusť, ktorým z vrchu ľad vpúšťal, resp. sypal do zahĺbeného priestoru. V predsieni ľadovne boli výklenky, ktoré na chladenie mäsa využívali miestni mäsiari. Ďalšie dve ľadovne mali pred východmi spevnenú plochu a v lete sa tu konali tanečné zábavy pri chladených nápojoch.